Panorámy Slovenska

 Dóm Svätého Martina v Bratislave

Interiér

Podvežie

Podvežie tvorí trojpriestor v dvoch poschodiach. Po príchode do interiéru veľkým severným portálom, sa ocitneme priamo pod organovým chórom. Na jeho podhľade si môžeme všimnúť odkrytý fragment barokovej vrstvy. Tá nielen farebne, ale aj historicky súvisí s ozdobnými barokovými hodinami nad vstupom do sakristie.

Dvere sú zdobené okrem ornamentiky reliéfnou rezbou uhorského a mestského erbu. Tieto dvere vedú do trojpriestoru sakristie tvoreného na severnej strane kaplnkou kanonikov (kaplnka Panny Márie) a v prvom poschodí klenotnicou, v južnom podveží kaplnkou sv. Jozefa a v poschodí kaplnkou českej kráľovnej Žofie[5] , vdove po Václavovi IV, prístupnou aj schodiskom z chóru.

Tu je expozícia dómskeho pokladu. Je možné stadiaľto pokračovať do priestoru veže. Niekedy sa tu nachádzal aj kapitulný archív, ktorý ešte v roku 1950 obsahoval 3285 stredovekých listín, a vyše 23.000 listín datovaných po bitke pri Moháči . Taktiež sa tu nachádzali vzácne, ručnou maľbou zdobené liturgické knihy. Medzi nimi aj slávny Bratislavský notovaný misál.

Do južnej kaplnky sv. Jozefa vedie aj samostatný vchod s ozdobnou dekoratívnou mrežou z prelomu 16 a 17 storočia vo vrchnej časti. Nad stredným sakristiovým priestorom v prízemí, je na poschodí umiestnený organový stroj.

Južná loď (pravá)

Hneď oproti hlavnému vstupu do chrámu sa nachádza rovnoramenný misijný kríž osadený 25. februára 1990, ktorý bol vyhotovený pri príležitosti návštevy Viedne pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1988. idúc pozdĺž južného múru prídeme po Južný portál, ktorý je poslednou, ešte stredovekou prístavbou k Dómu. Vznikol okolo roku 1510.

V jednotlivých poliach delených pretínavými rebrami sú samostatne umiestnené znaky štyroch evanjelistov. Hneď vedľa južného vchodu sa nachádza pôvodná zachovaná kamenná pokladnička a svätenička v podobe mušle. V južnej lodi sa nachádza ešte oltár Sedembolestnej P. Márie, vytvorený rovnako ako náprotivný severný oltár kalvárie tirolskou dielňou F. Prinotha v st.Ulrichu.

Oltár Sedembolestnej Panny Márie na južnej strane je centrálne osadený sochou piety ktorá za svoj vznik pred rokom 1642 vďačí duchárskej historke[8] . Je to v poradí už štvrtý oltár vytvorený pre toto dielo. Na oltári sa okrem spomenutej sochy nachádzajú ešte sochy ďalších svätíc.

Z ľava sú to v spodnom rade sv. Apolónia, sv. Genovéva?, sv. Rozália Palermská a sv. Cecília, vo vrchnom nadstavci doplnené ešte dvoma, sv. Luciou vľavo a sv. Filoménou vpravo. Sochy svätíc dopĺňajú reliéfne výjavy zo života Krista umiestnené vedľa seba v trojiciach. V ľavo sú to výjavy z detstva ako: útek do Egypta, dvanásťročný Kristus v chráme a obetovanie v chráme. Na pravej strane sú výjavy konca Kristovho života: nesenie kríža, ukladanie do hrobu a ukrižovanie. V strednej nike nadstavca je socha anjela držiaceho veraikon.

V rohu južnej lode sa nachádza skvost barokového výtvarného umenia obdivovaný a vyhľadávaný tisícami návštevníkov - jazdecká socha sv. Martina deliaceho sa o svoj plášť s žobrákom vytvorená Jurajom Rafaelom Donnerom z roku 1735. Postava sv. Martina nesie portrétne črty donátora- arcibiskupa Imricha Esterházyho.

zdroj: dom.fara.sk

zobraziť viac ...