Gábeľ nad šachtou Leopold Solivar

Gábeľ nad šachtou Leopold v Solivare

Ide o historický výrobný, banský, ťažný a spracovateľský areál zachovaný v slohovom výraze z 18. storočia a začiatku 19. storočia. Pôvodná obec Soľná Baňa sa stala miestnou časťou Prešova.

Dnešný Solivar, resp. obec Soľná Baňa, je doložený z roku 1230. Soľný prameň sa uvádza v roku 1288, od 14. storočia je vo vlastníctve rodiny Šóšovcov, neskôr aj kráľa. Soľ sa získavala odparovaním, resp. varením soľanky. Od roku 1572 sa však začalo aj s ťažbou kamennej soli v šachte Leopold. V tomto období sa kvôli doprave dreva do varní vybudoval niekoľko kilometrov dlhý splavný kanál od potoka Delňa k Solivaru.

Zásadným obratom sa stal rok 1752, keď soľanka zaplavila hlavnú ťažnú šachtu Leopold, čím sa znemožnila hlbinná ťažba soli. Ťažbu kamennej soli zastavili a výrobu preorientovali na získavanie soli varením soľanky, soľného roztoku. V roku 1785 bol celý „soľnobanský handel“ podriadený cisársko-kráľovskej komore vo Viedni.

Novým medzníkom vo vývoji ťažby je rok 1925, kedy bol daný na inom mieste do prevádzky Nový Solivar v Prešove. Z dôvodu havarijného stavu zanikla v roku 1925 varňa Ferdinand i liečivé kúpele. Snaha zachrániť výrobný komplex vyvrcholila v roku 1970 vyhlásením areálu Solivar za národnú kultúrnu pamiatku.

Pamiatky historického soľného závodu má v súčasnosti v správe Slovenské technické múzeum Košice. Budova gápľa bola postavená nad ťažnou jamou Leopold, ktorá je hlboká 155 metrov. Ide o prízemnú osemuholníkovú stavbu s vysokou manzardovou strechou.

V nej je upevnený hriadeľ s obrovským navíjacím bubnom (priemer 5,6 metra), pomocou ktorého sa vyťahovali z ťažnej jamy veľké kožené mechy naplnené soľankou s objemom 5 až 7 hektolitrov. Mechanizmus gápľa poháňal záprah štyroch koní. Na svahu pod gápľom sú zásobníky soľanky, tzv. četerne. Soľanka sa v gápli vylievala z mechov do odtokových žľabov a samospádom pritekala do rezervoára. Je to rozľahlá prízemná obdĺžniková budova pilierovej konštrukcie vyplnená drevenými trámovými stenami. (...)

zdroj: dromedar.topky.sk