Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Lúčke

História obce Lúčka

Kedy bola obec založená, sa z dosiaľ známych písomností nedá presne určiť. Vznikla však na majetku istého šľachtica Jána, alebo jeho zaťa Šimona zo Svätého Dzura, ktorý pochádzal z rodu Tekule. Podnet na vznik novej dediny Lúčka na svojom majetku niekedy po roku 1300 dali zemania Tekulovci. S ich súhlasom a v spolupráci so šoltýsom ju vybudovali novousadlíci podľa zákupného práva.

Prvá písomná zmienka pochádza z listiny Jágerského biskupa Čenadína z roku 1323. V nej sa okrem iných majetkov spomínajú aj majetky Lúčka Hrnčiar, ktorým bolo udelené privilégium vykupovať cirkevné desiatky peniazmi. Potomkovia Šimona vlastnili Lúčku do roku 1345, kedy sa jej majiteľom stal pán Kamenického hradu Rikolf. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 40 port, takže Lúčka bola veľkou dedinou.

Neskôr ju získal Tomáš Tarczay. Až do roku 1558 bola Lúčka majetkom Tarczayovcov. Medzitým však dedina Hrnčiar zanikla. V roku 1558 získal Lúčku ako aj mnohé majetky Kamenického panstva Ján Dessewffy. Ale už v roku 1575 sa stal jej vlastníkom Štefan Tahy, ktorého potomci mali v nej majetky až do začiatku 20. storočia.

Dedina bola viackrát v priebehu svojich dejín zničená. Na prelome 30. a 40. rokov 13. storočia ju spustošili kráľovské vojská. V roku 1556 bola celkom zničená pri útoku na Kamenický hrad. V roku 1605 bola vypálená. Cez celé 17. storočie tu nebolo viac ako 10 obývaných domov. Po stavovských povstaniach a tureckých vojnách nastlalo v Uhorsku obdobie pokoja a mieru. V 18. storočí sa začalo sídlisko rozvíjať.
Počas prvého sčítania ľudu, roku 1786 mala obec 34 domov, z toho dva neobývané. Žilo v nich 231 obyvateľov, 39 kresťanských rodín a jedna židovská, 226 kresťanov a 5 Židov. Niekedy v polovici 19. storočia niektorí gazdovia odkúpili od zemanov pôdu.

Tento proces pokračoval, keď sa na prelome 19.-20. storočia vrátili zo zámoria niektorí obyvatelia Lúčky a za zarobené peniaze v Amerike odkúpili od posledných zemanov pôdu. V roku 1828 mala obec 32 domov a 248 obyvateľov. V roku 1900 v obci už bolo postavených 47 domov a žilo tu 224 obyvateľov. Domy boli stavané väčšinou z dreva. Jednoduchí ľudia mali drevenice prikryté šindľom alebo jednoducho slamou. Domy bohatších sedliakov mali škridlové alebo plechové strechy.

Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, domácim remeslom (tesárstvom) a obchodom s obilím, neskôr i prácou v lesoch a na miestnej píle. Na sklonku 19. storočia tu zamestnávali robotníkov podnikatelia v drevárskej výrobe. V oblasti školstva do druhej polovice 19. storočia vládlo akési vákuum.

História rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej Trojice

Farnosť Lúčka zanikla v roku 1605, kedy bola vypálená a zničená. Odvtedy bola filiálkou Krivian, Lipian a nakoniec Kamenice. Obyvatelia Lúčky boli z väčšej časti katolíci. Kamenný kostol, ktorý bol zasvätený Duchu Svätému, bol vo veľmi zlom stave. Boli v ňom tri oltáre. S výnimkou hlavného, ku cti Najsvätejšej Trojice, boli ostatné časom schátralé a znivočené. Svätyňa bola zaklenutá. Kostol obkolesovali zvyšky murovaného plota. Kostol nemal vežu. Zvon bol umiestnený na najvyššom mieste kostola.

Od roku 1749, kedy sa ešte udáva kostol Ducha Svätého, sa potom pravidelne udáva kostol Najsvätejšej trojice. Bol kamenný s drevenou vežičkou so zaklenutou svätyňou. Veža, v ktorej boli dva zvony, bola iba pristavaná ku kostolu pri vchode do kostola. V kostole bol drevený chór, na ktorom bol organ so 6 registrami. Sakristia sa nachádzala na severnej strane kostola a bola dosť priestranná a v dobrom stave. V kostole bola tiež kazateľnica, lavice, dve zástavy. Oltáre boli obnovené. V blízkosti kostola bol malý cintorín.

Od roku 1741 po rekatolizácii za znovu začali písať matriky pokrstených, sobášených a pochovaných.

Kostol Najsvätejšej Trojice
V roku 1805 bol postavený v Lúčke nový kostol Najsvätejšej Trojice. Postavili ho na novom, vyvýšenom a bezpečnom mieste. Keďže doteraz nie sú známe tak plány, ako aj účty, projekty kostola Lúčke, nedá sa bližšie opísať táto udalosť v živote obce. S určitosťou sa dá povedať, podľa opisu staveniska nového kostola z roku 1813, že vtedy ešte kostol nebol dokončený. Mal mať vežu, alebo skôr vežičku so zvonami na streche kostola.

Krypta nebola daná pod kostol. Chór bol postavený z kameňa. Sakristia bola v tom čase už postavená a zaklenutá. Oproti starému kostolu, v ktorom boli dva oltáre, tento mal mať tri. Všetky posvätené nádoby a rúcha boli uložené na fare. Rovnako aj dva staré oltárne obrazy Najsvätejšej Trojice a sv. Anny. Z posvätených nádob sa zachoval starobylý pozlátený strieborný kalich s paténou, ktorý bol tiež uchovávaný, kým nebol dokončený kostol.

Kedy bol kostol dokončený, to z nedostatku písomných prameňov nemožno jednoznačne určiť. V roku 1818 sa už hovorí o kostole ako dokončenom. Je to barokový kostol prestavaný v retardovanom slohu s klasicistickými prvkami. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom svätyne. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dosahujú na rímsy pilastrov. Fasády sú hladké s podstrešenou rímsou a barokovými oknami. Podlaha chrámu bola pôvodne kamenná. Neskôr bol daný betónový poter pokrytý linoleom a kobercami. V roku 1985 sa položili vzácna ružová dlažba z kubánskeho mramoru. Pri rekonštrukčných prácach po roku 1980 sa v interiéri chrámu zrušila kazateľnica.

Kostol Premenenia Pána
Po vojne v roku 1923 v novej Československej republike bol dovezený z Košíc zvon sv. Jozef vyrobený v roku 1914. Má krásny hlas a roky už pravidelne zvoláva veriacich do kostola. Malý zvon je z roku 1706. Kostol Najsvätejšej Trojice bol starostlivosťou kňaza aj veriacich v rokoch 1934-1935 obnovený. Rezbári opravili hlavný oltár zo zbierok amerikánov.

V roku 1969 veriaci pristavili ku kostolu novú vyššiu vežu s bočnými kaplnkami. Vzácnou historickou pamiatkou je hlavný oltár z roku 1747 situovaný centrálne v uzávere svätyne. Tvorí ho architektúra s dvoma hladkými a dvoma točenými stĺpmi s bohatou rímsou a širokým nadstavcom. V strede na latkovom pozadí bol umiestnený obraz Njsv. Trojice. Od roku 1701 sa stala filiálkou farnosti Kamenica a zostala ňou až do roku 1974, v roku 1974 bola pričlenená k Lipanom.

zdroj: obeclucka.sk