Špania Dolina - pohľad obec z haldy šachty Maximilián

Špania Dolina - pohľad obec z haldy šachty Maximilián

Thurzovsko-Fuggerovský ťažiarsky podnik (1493 – 1546). Ján Thurzo začal na Španej Doline už v r. 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú, neskoršie tiež nazývanú dolnú alebo Ferdinandovu šachtu. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír a ťažila sa takmer všetka ruda až do poslednej štvrtiny 16. stor. Thurzo odkúpil v Bystrici na námestí dva domy od Jana Langa, postavil novú renesančnú budovu a prenajal komorský dom. Vlastníctvo domov týmto spoločnosti zaručovalo neobmedzené možnosti v obchodovaní s vínom, pivom a v zásobovaní baníkov všetkým potrebným. Spoločnosť postavila aj huty a hámre a dopravovala rudu na vzdialené trhy. Prosperita dala priestor aj na vznik Bratskej pokladnice na pomoc baníkom v chorobách a v starobe. Thurzovsko-Fuggerovské podnikanie vyvolávalo hneď od začiatku silnú opozíciu hlavne od Stredosolovenských banských miest, ktoré sa sťažovali panovníkovi na stratu ziskov. V roku 1525 si nespokojná šľachta vynútila na sneme zrušenie spoločnosti. Uhorský kráľ ju opätovne vrátil do prenájmu Fuggerovcom, ktorí ju samostatne spravovali až do roku 1546. Potom správu baní prevzal erár a novozaložená Banská komora.

Po prvých ťažkostiach sa začali hĺbiť na Španej Doline nové štôlne a šachty. Šachta Maximilián, Mária, a najhlbšia šachta Ludovika 440m. Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. Približne 36 km dlhá trasa zberných, náhonových a spojovacích jarkov privádzala vodu až spod Prašivej v Nízkych Tatrách k šachtám v Španej Doline. Vodovod sa začal budovať v 15. stor. a bol funkčný do začiatku 20. stor.

Ťažbu medi ovplyvňovali samozrejme aj mnohé historické udalosti, väčšinou negatívne; banícke povstania, Bočkajovo i Rákociho povstanie, kedy sa na čas úplne prestalo pracovať. Ťažba sa nakoniec vždy obnovila i keď so sťaženými podmienkami. To čo sa urobilo za 3 storočia, do roku 1900, je len omrvinkou proti tisícom vyrúbaných chodieb do konca 16. soročia. Počas pôsobenia Fuggerovcov sa vyberala len bohatá ruda a úpravárenské rudy boli ponechané v podsádzke. Na týchto podsádzkach sa živilo baníctvo v Španej Doline za tri storočia.

Raritou vo výrobe kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vylúhovala zbytky kovov pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 – 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi – cementačná meď. Slávu Španej Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre opradené tajuplnou premenou železa za meď. Vyrábali ich banskobystrickí zlatníci. ktorí priniesli baníkom železné plechy nastrihané na veľkosť budúcich pohárov. Plechy sa uložili do cementačných kadí a po 8 až 14 dňoch sa vyberali už medené plechy, ktoré sa ďalej upravovali. Potom sa plech dostal späť do zlatníckych dielní kde slávne poháre uzreli svetlo sveta. Každý pohár bol vybavený riekankou napríklad: Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje.

zdroj: www.spaniadolina.sk